WORKOHOLIZMUS

| júl 25, 2012 | 0 Comments

Workoholizmus – droga ako každá iná (?)

Naše debaty začínajú prácou,  pokračujú ňou a zvyčajne aj končia. Ak jej je veľa, zle je. Ak málo, ešte horšie… Nebezpečné je to vtedy, ak sa staneme jej otrokom.

 

Podľa psychologičky Viery Cvikovej z katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, súčasný systém a spôsob života workoholizmus posilňuje. Dnes je vysoko pozitívne hodnotené nasadenie do práce,  finančný úspech, oddanosť práci, kariéra či pracovná etika. Preukázalo sa, že tejto novodobej chorobe podlieha viac mužov ako žien. Predovšetkým sú to duševne pracujúci ľudia – strední a vyšší manažéri v rýchlo rozvíjajúcich sa odvetviach obchodu, financií a IT.

 

Čo je workoholizmus

Závislosť od práce. Workoholik nevníma iné oblasti života ako prácu. Má potrebu pracovať nepretržite, bez oddychu. Určiť hranicu medzi pracovnou zanietenosťou a workoholizmom nie je ľahké. Americký odborník B. A. Robinson, ktorý sa tejto oblasti venuje, nadľahčene vidí rozdiel v tom,  že workoholik „sníva na zjazdovke o tom, že bude v práci a človek zanietený pre prácu sníva  v práci o tom, že bude na zjazdovke.“ Podľa psychologičky Viery Cvikovej sa čoskoro dožijeme toho, že workoholizmus bude oficiálne zaradený medzi duševné poruchy.

 

Závislosť, ako každá iná

Podobne ako alkoholik, ani workoholik si ju nepripúšťa, a preto nepríde k odborníkovi a nedefinuje svoj problém ako závislosť. „Väčšinou na problém workoholizmu narazí s odborníkom v priebehu terapie, aj keď pôvodnou príčinou vyhľadania odbornej pomoci mohli byť problémy súvisiace s nezvládnutým vzťahom, vyčerpaním, stresom, úzkosťou či nespavosťou“, vysvetľuje Viera Cviková. Na to, aby bola liečba úspešná, je dôležitá motivácia workoholika. „Bez  vnútorného presvedčenia o nevyhnutnosti zmeny v  spôsobe života, v ktorom je práca postavená na najvyššiu priečku,  sú pokusy o zvládnutie tejto závislosti neúspešné,“ dodáva.

 

Ako vyzerá workoholik?

–          neistý sám so sebou

–          osamotený individualista

–          nespokojný s tým, ako žije, ale nevie inak

 

Som workoholik. Čo teraz?

Viera Cviková odporúča porovnať množstvo času venovaného práci v pomere k iným aktivitám a pracovať na zmene  postojov a presvedčení. Workoholici sú podľa jej slov zvyčajne presvedčení, že sú hodnotní len preto, že podávajú vysoký  výkon. Je to omyl. „Hodnota človeka nemôže byť odvodzovaná od výkonu. Hodnotnými nás nerobí to, čo dokážeme, ale to, kým sme“, zdôrazňuje. Dôležitým krokom v terapii je aj stanoviť plán a harmonogram, ktorý obsahuje  priestor pre osobný život, rodinu, regeneráciu, záujmy a zdravie. Treba urobiť psychologickú hranicu medzi prácou a domovom. „Terapia je účinnejšia, ak sú do nej zapojení aj členovia rodiny, prípadne, ak paralelne s individuálnou terapiou prebieha stretávanie v podpornej svojpomocnej skupine.“

 

Útek od problémov

Práca je pre workoholika únikom pred úzkosťou, neistotou, bezmocnosťou a nízkou sebahodnotou. Je to jediné miesto, kde zvyčajne prežíva vlastnú dôležitosť, miesto, kde je mocný a uznávaný“, objasňuje Cviková a pokračuje: „Osobnostné nastavenie workoholika je predisponujúcim faktorom jeho závislosti, no nie je jeho jedinou príčinou. Väčšinou je nutné, aby sa okrem tejto osobnostnej predisponovanosti vyskytli aj iné genetické, sociálne, či duševné okolnosti, ktoré spolupôsobia pri vzniku workoholizmu. Napríklad nespokojnosť vo vzťahoch, náhla životná udalosť, rozvod, priatelia, ktorí veľa pracujú, perfekcionistickí rodičia atď.“

 

Workoholizmom si možno uhnať:

–          Vyčerpanie. Prejavuje sa úzkosťou, nespavosťou, podráždenosťou, precitlivelosťou, popudlivosťou, nervozitou, zlou výkonnosťou, slabou odolnosťou voči stresu, striedaním nálad, depresiou.

–          Chorobu. Bolesti chrbta a svalov, žalúdka, migrénu, časté chrípky, zápaly dýchacích ciest a podobne.

–          Naštrbenie vzťahov. Workoholizmus ničí partnerstvá, likviduje vzťahy s deťmi a priateľmi.

–          Zníženú pracovnú výkonnosť. Má ju na svedomí nedostatok odpočinku (spánkový deficit) a prepracovanosť.

–          Sebadeštrukciu. „Nie nadarmo aj Boh pracoval len šesť  dní a siedmy odpočíval. Tak to je a nič na tom nemôžeme zmeniť.  Ak sa pokúsime potrebu odpočinku ignorovať, spejeme k sebadeštrukcii“, upozorňuje psychologička Cviková.

 

Workoholizmus a deti

Sú rodičia, ktorí na svoje deti kladú príliš veľké nároky. Je chybné, ak vychovávajú dieťa spôsobom: Ty musíš byť najlepší. Výskum potvrdil, že korene workoholizmu siahajú do detstva. Viera Cviková: „V detstve sa tvoria  základy našej osobnosti – toho, akí budeme, ako budeme utvárať vzťahy  k iným, aké budeme preferovať hodnoty, postoje, aj aký budeme mať vzťah sami k sebe.“ Niet divu, že veľa workoholikov pochádza z disfunkčných rodín, v ktorých zažili akúsi formu zanedbávania alebo týrania, deti alkoholikov či iných závislostí… Workoholik však môže vyrásť aj v rodine s perfekcionistickými požiadavkami na dieťa. „Aby si dieťa zabezpečilo lásku rodičov, snaží sa rodičom vyhovieť a podávať vysoké výkony. Je so sebou nespokojné a presvedčené o tom, že stále sa dá urobiť viac. Rovesníkov berie ako konkurenciu, býva osamotené, bez kvalitných vzťahov,“ hovorí psychologička.

 

Ako nevychovať z dieťaťa workoholika.

Existuje na to kľúč? Spôsob, akým vychovávame svoje deti, sa často podobá spôsobu, akým sme boli vychovávaní my. Viera Cviková radí rodičom, ktorí sú neistí, či konajú správne. „Vžite sa do podobnej situácie  z vlastného detstva a spýtajte sa seba ako dieťaťa: Čo by som chcel/a, aby moji rodičia  v danej situácii urobili, čo by bolo  pre mňa  ako dieťa najlepšie? Pomáha to porozumieť tomu, ako sa asi naše dieťa cíti, čo prežíva, čo  očakáva.“ Vo všeobecnosti by mala výchova viesť dvoma smermi: zabezpečovať dieťaťu emocionálne potreby a zároveň viesť ho k samostatnosti. Dieťa potrebuje lásku a pocit istoty tým, že ho prijímame bez výhrad, zdôrazňuje psychologička. „Dávajme dieťaťu najavo, že ho ľúbime a vážime si ho nepretržite, nielen vtedy, keď sa správa ako vyžadujeme. Často počujem mamičky ako svojim deťom hovoria: Neľúbim ťa, lebo si zlý. Dieťa predsa ľúbime stále. Ak momentálne robí niečo, čo nemá, musíme k tomu zaujať postoj a narábať s dôsledkami daného správania. Smerovanie k samostatnosti dieťaťa  vo výchove znamená podporovať jeho schopnosti, umožňovať mu, aby veci, čo dokáže, robilo samo, chváliť ho a povzbudzovať. Nebyť príliš kritickým a nevšímať si len to, čo sa dieťaťu práve nepodarí.“

 

Dieťa workoholik(ov)

Dieťa má tendenciu kopírovať správanie svojich rodičov, ktorí sú preňho najsilnejším vzorom. Otec veľa pracuje, tak sa to robí, tak sa to má. Všetci otcovia veľa pracujú, aj ja budem voľkedy otec a tiež budem permanentne zaneprázdnený. „Dieťa pozoruje rodiča nepretržite a má tendenciu preberať jeho vzorce správania. Nedeje sa to však priamočiaro a automaticky. Dieťa do tohto procesu vnáša kus vlastnej individuality, a tak sa môže stať, že sa z dieťaťa workoholika stane napríklad druhý extrém – človek vyhýbajúci sa práci, ktorý nevytrvá dlho  v pracovnom nasadení, bez zodpovednosti, atď“, poukazuje Cviková.

Dana Závadová

 

Category: KARIÉRA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

gta 5 pc gratuit